Jedno letné poobedie mi zazvonil mobil a ozval sa Marek z OZ Gavra, či by som nemal záujem zúčastniť sa trojdňového splavu Zemplínskych riek – konkrétne Ondavy. Tento Cyrilo-Metodský splav má na východe dlhú tradíciu a skupina vodákov z Vranova ho organizuje už viac ako 15 rokov. Rieka a splavované úseky sa stále menia, tento rok padla voľba na Ondavu a jej dolný úsek pod priehradou Malá Domaša.

Deň 1.

Po úvodnom príhovore pod priehradou, bezpečnostných inštrukciách a krátkej inštruktáži pre nováčikov vyrazila skupina asi desiatch plastových kanoe a dvoch Barák na vodu. Cieľom prvého dňa bol kemp v dedinke Kľadzany, asi 14 km dole po prúde. Prvá etapa teda ponúkala najkrajší úsek rieky, ktorý som detailnejšie popísal v článku „Jarné čistenie Ondavy“, ale aj tentokrát plavba stála za to. Krásne slnečné počasie v kombinácii s vhodným stavom vody (162 cm na vodočte v Hencovciach) nám pripravilo parádne dopoludnie. Rieka tiekla pokojným tempom, občas ale prekvapila silným prúdom, ktorý ťahal lode pod stromy a konáre a tak viac posádok ihneď okúsilo „Vodácky krst“.

Leto už je v plnom prúde, čo sa prejavilo aj na okolitej faune a flóre a takmer celú plavbu nás sprevádzali roje modrých vážok a spev vodného vtáctva. Tí odvážnejší si ozvláštnili plavbu aj návštevami bočných ramien rieky.

Etapu prvého dňa sme končili pri dedinke Kladzany, kde nás čakalo vynovené táborisko s prístavom pri rieke. Toto miesto nie je možné prehliadnuť, nachádza sa hneď za starým mostom z druhej svetovej vojny. Tesne pred táboriskom plavbu ešte oživil strom spadnutý cez rieku, ktorý však bolo možné pohodlne podplaviť.

Deň 2.

Trasa od Kladzian nie je náročná a rieka tečie pomalým tempom, posádky sa však musia mať na pozore kvôli popadaným stromom a plytčinám. Koryto rieky lemujú bahnité brehy posiate prístreškami rybárov alebo zarastené neprístupným lužným lesom. Prvá veľká prekážka dňa sa objavila pri Hencovciach, kde sa nachádza areál celulózky a kamenný stupeň. V našom prípade ho vodný stav nedovoľoval splaviť, lode sme prenášali po ľavej strane, kde je potrebné zastať tesne pred stupňom a nájsť vchod na breh ukrytý medzi stromami. Na jar alebo po dažďoch môže byť tento stupeň pekným oživením inak pokojnej plavby. Úsek pod celulózkou sprevádzal aj smrad z komínov továrne a miestni vodáci vraveli, že na tomto mieste je rieka ešte ako-tak vhodná na aj kúpanie. Cieľom druhej etapy bola dedinka Horovce, ktorá sa nachádza 24 rkm po prúde od Kladzian. Bola to najdlhšia etapa a kedže Ondava nijak extrémne netiekla, všetky posádky mali pred sebou deň plný pádlovania. Hoci je Ondava nížinná rieka bez perjí, celý deň sme mali čo robiť. Rieka meandrovala, prúd v zatáčkach často zrýchľoval a hnal lode do vrbičiek a konárov stromov, nejedna posádka sa aj počas druhého dňa cvakla. Pridali sa aj padnuté stromy v koryte, ktorých som počas druhého dňa narátal snáď deväť. Väčšinou sa jednalo o veľké topole, ktoré zahradili celé koryto a lode jedna za druhou museli prekonať túto prírodnú bariéru.

Od sútoku Tople a Ondavy nasledovali posledné kilometre pokojnej plavby v rovnom koryte, ktoré chvíľami vyzeralo, že tečie do nekonečna. Rieka sa výrazne rozšírila a ukľudnila svoj tok a bolo potrebné čítať vodu, aby lode nenabehli na plytčiny v strede rieky. Etapa druhého dňa nám zabrala s pár prestávkami, početnými prenáškami stromov a rýchlejším tempom, podporeným neustálym pádlovaním, dokopy asi 5 hodín.

Táborisko bolo pripravené na pravej strane pred cestným mostom dediny Horovce. Vďaka ochotnému starostovi sme mali možnosť využiť aj sprchy s teplou vodu na miestnom futbalovom ihrisku asi 300 m od kempu, čo všetci vodáci po náročnom dni patrične ocenili. Hneď vedľa sa tiež nachádzala miestna krčma, kde bolo možné uhasiť smäd, prípadne nabiť mobil alebo doplniť zásoby o sladkosti a iné maličkosti.

Deň 3.

Hovorí sa, že tretí deň býva kritický, preto posledná etapa do Zemplínskeho Hradišťa merala len cca 12 rkm. My sme vyrazili ako prví, pretože sme chceli mať čo najskôr za sebou olejovitý úsek. Ondava tečie v krásne rovnom a širokom koryte, ktoré lemujú polia a lužné lesy. Rieka si prerezáva cestu Zemplínskou nížinou a človek má občas pocit, že nevie ktorým smerom vlastne tá voda tečie. Presne toto bolo miesto vhodné na súlodenie, keď sme sa nechali pár kilometrov len voľne unášať. Posledných 12 kilometrov pomalej plavby nám zabralo zhruba štyri hodiny. Tesne pred koncom nás z letargie prebrala malá perejka pod mostom pri Vojčiciach.

Končili sme na krásnej lúke na pravom brehu pri dedine Zemplínske Hradište. Lúka, udržiavaná miestnymi ovečkami, by bola vhodná aj na táborenie. Ak by ste chceli doplniť zásoby a navštíviť civilizáciu, dedina sa nachádza cca pol hodiny pešo od rieky. Ďalej po prúde je možné pokračovať až na sútok s riekou Bodrog, je však potrebné pripraviť sa na kilometre pomalej vody.

Záverom by som chcel vyzdvihnúť organizáciu tohto podujatia, celé zázemie bolo pripravené na vysokej úrovni a organizátori vytvorili priateľskú a rodinnú atmosféru. Splav je vhodný aj pre začiatočníkov, keďže rieka tečie pokojným tempom a každú väčšiu prekážku sa podarilo spoločným úsilím prekonať. Za tri dni sme splavili okolo 50 riečnych kilometrov.

Matej