Cirocha 7.4.2013
vodočet 92 cm
prietok 9,08 m³/s
teplota vzduchu 4 ^oC

Nedeľa ráno vyrážame na Cirochu, ktorá po dlhšej dobe ako tak tiekla. Trasa Bardejov, Kapušany pri Prešove, Vranov, Humenné, Snina, Stakčín. Sem tam mrkáme na vodu - FAJN - tečie a s úsmevom pozeráme na seba. Bude to OK.

Zastavujeme asi 1,5 km nad Stakčínom. Vlado pozerá do skrkvaného papierika vraj „Poznámky“
... pred Stakčinom nas čakaju nejake hate /vraj/. Voda sypala dobre. Nerad by som sa pri 4 stupňoch okúpal, tak ideme popri rieke hladať tie hate. Prešli sme až na začiatok Stakčína, ale hate nikde. Cestou sme však objavili jednu nízku lávku, ktorú by sme asi zišli učupením sa v lodi, ale hneď za lávkou prúd hnal na strom prečnievajúci z brehu a to by sme asi nestihli zrovnať.

O kúsok ďalej kamenistá perej s veľkými balvanmi, kde by bolo na Barake dosť obtiažne manévrovať a pravdepodobne by sme sa na poslednom kameni zasekli.

Stále sme rozmýšali o hatiach, ktoré mali na nás čakať. Hlavne sme chceli obzrieť, či je možné pred prípadnou nástrahou bezpečne pristáť. Hate sme sice nenašli a tak se pozeráme s Vladom na seba - riskneme to, alebo ideme na istotu od Sniny? Sú stále 4 stupne, vietor urobil svoje a my sa rozhodli ísť na istotu.

V Snine pri TESCU sme našli vhodne nástupné miesto. Ľudia síce kývali hlavami, poniektori si možno aj ťukali na čelo, ale to nas nemohlo odradiť. Vybaľujeme, obliekame sa, jeden frťan na odvahu a vyrážame.

Rieka tiekla rezko, v údolí vietor ustáva, plávame. Vlado si odpľul, ale v zápätí si spomenul na článok dalšieho vodáka "Vladimíre do řeky se neplivá ", ktorému to rieka neskôr vrátila. Vziať späť sa to už nedalo.

Drobné vlnky sa striedali s rezkejšími, rieka sa točí zo strany na stranu. Zvykám si na ovládanie, kedže na barake sa plavím prvý krát. Sem tam sa objaví perej s pár vačsimi vlnami nic extra, ale napriek tomu sa nenudíme. Postupne sa rieka ukľudňuje, avšak na zopár úsekoch musíme riadne zabrať, aby sme neskončili napichnutí na nejakom strome pri brehu. Za jednou zákrutou zrazu v strede plytčina, Vlado sa rozhoduje obísť vľavo. Vidím, že nemáme šancu sa vyhnúť stromu pozdlž brehu prudkým zaberom strhnem čln k plytčine a vyskakujem. Vlado kriči nastúp späť. V duchu mi prebleskne myšlienka: "Ja som do vody nepľuval, načo pojdem nazad ked sa o 3 metre vyvrátime." Ked som si však pomyslel, že budem za nim musieť tak či tak skočit, zdrapím čln a držím ho na plytčine. Vlado vystupuje, prenášame. Nastupujeme po pár metroch. Rezkejšich pasáží je čoraz menej. Keď sme si už mysleli, že nas rieka už ničím neprekvapí, zbadáme pred sebou bobriu hrádzu po oboch stranách niečo vyše metra voľného miesta na preplávanie. Rozhodli sme sa plávať vpravo, úspežne sme sa strafili, ale prúd nás ženie na strom križujeme vľavo - obchadzame a ďalší strom. Kľučkujeme ako plachetnica ked pláva proti vetru. Nechýbalo veľa a kúpeme sa. Za posledným stromom nadávame v zmysle hesla: "Zabi bobra, zachrániš vodáka".

Rieka je už značne kľudnejšia len prí zúžení koryta niekde prúd naberá trocha na sile. Tesne pri strelnici v Kamenici nad Cirochou nás čakala ďalšia záludnosť, na ktorú by som chcel upozorniť. Rieka sa zužuje, za zákrutou sa objavuje nízka lávka. Prúd tlačí na pravú stranu, kde by sme pri danej vyške hladiny možno aj prešli s odretými vestami v ľahu na dne lode, ale pár zabermi k ľavému brehu sa nám podarilo pristát. Dosť tesne pred lávkou, ale bezpečne. Pristátie na pravej strane by bolo nemožné, alebo veľmi obtiažne.

Vystupujeme, zvoní telefón – Miro hlási polohu. Nevieme ako sme ďaleko, prenášame loď cez lávku na pravý breh, odrážame od brehu a po pár stovkach metrov Miro kýva z brehu. Namierili sme to k nemu a vyťahujeme čln na breh.

Bleskovo sa prezliekam, lebo mi už brnia prsty na nohách aj rukách. Sme radi, že je koniec, ale zároveň máme dobrý pocit, že sme to v tejto zime zvládli v pohode a bez kúpania.

Cirochu odporúčam každému vodákovi. Za stavu okolo 100 cm nie je úsek zo Sniny do Humenného nijako nebezpečný a napriek tomu si ho vodák užije.

Marián Turčáni