Pôvodne plánované „Hanušovické toky” boli toho víkendu ešte bez vody, a situácia nebola iná ani okolo Zábřehu. Že by sme boli prirýchli? Po krátkej porade sme z dostupných možností zacielili na olomouckú Bystřičku, ktorá sľubovala pri svojich dvanástich kubíčkoch príjemné zvezenie. Ale bol by v tom čert, aby to všetko nebolo ešte trochu inak...

Verbujeme olomouckú základňu, že by sme si zjednodušili prevoz aut. Miesto okamžitého nadšenia z krásnej vody na Bystřičke, prichádza háčik so správou, že má nejakú tutovku hneď vedľa. Tak na hodinku a potom by sme sa mohli presunúť vedľa na Bystřičku. Vraj nejaký Trusovický potok. Ten sa nachádza iba o údolie vedľa, a vzhľadom na malé povodie má vodu raz za uhorský rok, čož bolo práve teraz. Pýtam sa, čo je to zač. Vraj taká menšia Bystřička. Chvíľu premýšľame a nakoniec si dávame rande hore a púšťame sa do neznáma.

Už z brehu Trusovičák vyzerá zaujímavo. Pomerne úzke údolie, svižný tok a takmer žiadne stromy v koryte. Odhadujem to tak na II+ / možno miestami III- Vody nie je úplne veľa, na kajak tak akurát.

Vyvážame sa k Těšíkovskej kyselke (cca rkm 20). Príjemný pľac na nástup. Na rozdieľ od Bystřičky, koryto je výrazne užšie (5-15m), a vracákov moc nepobralo. Nafukovačky budú mať trochu problém.

Po prvých metroch si zvykáme na to, že sa plavíme vlastne sólo. Nikde nie je miesto na viac ako dve lode. Ťah vody ale nie je silný, a pred náročnejšími miestami sa nám darí vždy zastaviť. Pravda, občas bez obvyklej elegancie, a možno aj trochu nasilu.

Prvé štyri kilometre od kyselky až po križovatku a most u Domašova (rkm 16?) má potok skôr užšie a meandrujúce koryto. Hneď pod kyselkou stretávame nad mostom prvý stupeň (rkm 19?). Na prvý pohľad nič dramatické. Po krátkej obhliadke splavujeme.

Prvý vyšší stupeň stretávame na Mlýnku (rkm 15,5?). Pod týmto stupňom začína živší a skalnatejší úsek. Pekné preskoky medzi kameňmi, sem-tam esíčko, vracákov stále pomálu. Zastaviť sa tu dá už lepšie, ako na hornom toku. Okolo kamenolomu (rkm 14?) a najbližších päť kilometrov si potok drží tento charakter. Nebyť ľahkého nedostatku vody, tak je tento úsek dokonalý. Podobnosť so susednou Bystřičkou je viac ako nápadná.

Tesne pred koncom údolia stretávame na ľavom brehu veterný mlyn. Nikdy by ma nenapadlo, že takúto stavbu uzriem v hlbokom údolí. Pre nás signalizovala občerstvenie a tiež koniec jedinečného úseku.

Ďalej za mostom v Bělkovickom údolí je potok regulovaný „moravským” štýlom. Časté kolmé, vyše metrové stupne viditeľné na poslednú chvíľu, pekne jeden za druhým. Všetky sú si podobné ako vajce vajcu, až na hať v Lašťanoch (rkm 9,5?). Dalo by sa povedať, že každý ďalší stupeň je o kúsok väčší a zľahka vodnatejší, ale všetky vývary boli krátke a nedržali. Plavba sa podobala skôr zjazdu po schodoch než splavu.

V priebehu plavby som márne hľadal akýkoľvek vodočet. Až v Lašťanoch pod mostom (rkm 7,5?) som na ľavej strane narazil aspoň na povodňové značky. Podľa nich sa dá slušne odhádnuť stav. Ten náš bol 20 cm pod zelenou (1. povodňovou značkou). Kubíky si však netrúfam odhadovať. (6-8?)

Rovinatý úsek nesľuboval žiadne veľké zážitky, ale pár živých a širokých zatáčok v lesíku povyše Bohuňovic bolo príjemnou rozlúčkou s týmto potokom. Záver Trosovičáku je dokonale rovný, asi 5km úsek až do Olomouce. Dokonalo kontrastuje s celým vrškom potoka. Užijú si ho snáď iba vybraní fajnšmekri, či iných zúfalci, ktorí sú odkázaní na dopravu z Olomouce.

Pri nasledovnom zvoze aut mám pocit, že sme sa behom zhruba štvorhodinovej plavby presunuli v čase o pol roka. Na rovinách vládlo už letné počasie, zato medzi kopcami sa zima drží dlho. Trusovičák tečie tak na tri dni, raz za štyri roky. Som rád, že sme chytili toho roku aspoň ten posledný. Bystřičku sme sa samozrejme už ani nepokúšali stihnúť.

Tom Potfaj